Ing. Karol Martinka: Leško, Cibula, Žitný klamú

Autor: Karol Martinka | 10.10.2018 o 17:32 | (upravené 11.10.2018 o 14:37) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  1476x

Skutočná pravda o mojom pôsobení v Devín banke a o tom, ako napríklad RTVS už za súčasného vedenia vo svojich reláciách na túto tému klame. Má Jaroslav Rezník krátku pamäť?

Moje staršie vyjadrenie na tému klamstiev ohľadom môjho pôsobenia v Devín banke ako reakcia na niektoré diskusné príspevky pod mojimi predchádzajúcimi článkami.

Ďalší zaujímavý článok na túto tému:

https://www.teraz.sk/slovensko/k-martinka-za-meciara-boli-novinari/235491-clanok.html

Reláciu RTVS Súmrak bossov – Devín banka: Trójsky kôň v krvavom tuneli považujem z viacerých dôvodov za neprofesionálnu. V prvom rade, stále žijem, no tvorcovia relácie sa ma ani nepokúsili osloviť, hoci som v relácií viackrát a v nepravdivých súvislostiach spomínaný. Devín banka bola koncom roku 1995 pred kolapsom, do ktorého ju dostalo bývalé vedenie na čele s Ing. Vladimírom Bachárom. Oslovil ma viceprezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Tomáš Pařízek a istý rakúsky podnikateľ spolu so zástupcami majoritných ruských akcionárov. Takže nie vtedajší premiér Mečiar ako zvykli uvádzať médiá ako aj bývalý šéf rozviedky SIS Igor Cibula v relácií na RTVS.

Do Devín banky som nenastúpil v roku 1995, ale 8. januára 1996. Možno by nezaškodilo, keby si pán Žitný, predtým ako sa vyjadrí pre médiá, pozrel Obchodný register. A nielen on, ale aj ostatní respondenti v tejto relácií. Predseda predstavenstva Sergej Gorodkov ma požiadal, aby som našiel spôsob, ako dostať banku z veľmi zlej až beznádejnej finančnej situácie a z reálnej hrozby nútenej správy. Pán Cibula sa hlboko mýli, keď tvrdí, že Devín banka bola trójskym koňom ruských záujmov na Slovensku. V tom období sa ruská strana nezaujímala o politický vplyv, ale iba o kšeft, na ktorom by všetci zarobili.

Takisto si pán Leško mýli pojmy deblokácia a vysporiadanie dlhu. Deblokácia sa týka nedobytných pohľadávok, o ktoré v tomto prípade nešlo. Išlo o vysporiadanie dlhu, pretože ho ruská strana uznala a chcela tento záväzok splniť. Dúfam, že už pán Leško a ďalší novinári pochopia tento rozdiel. Konečne po 21 rokoch.

Ak pán Žitný tvrdil, že Devín banka bola rýdzo politická banka, tak sa opäť mýli. Politický vplyv sa začal na Devín banku uplatňovať až na prelome rokov 1996 a 1997, keď sa stal novým šéfom SDĽ Jozef Migaš a keď sa začali neoficiálne rokovania medzi špičkami SDĽ a HZDS. Autori relácie preukázali elementárnu neznalosť faktov, keď tvrdia, že som z Devín banky odišiel vo februári 1998. Aj človek so základným vzdelaním si dokáže takýto fakt vyhľadať priamo v Obchodom registri na internete. Z banky som odišiel 3. júna 1997.

Elementárnu neúctu k faktom prekvapujúco preukázal aj renomovaný komentátor Leško. Je predsa verejne známe, že oficiálne som vystupoval v piešťanských kúpeľoch ako predseda predstavenstva od 13. marca 1997. Neoficiálne som v nich pôsobil od konca marca 1994 ako poradca generálnej riaditeľky Ing. Jarmily Slavkovskej. K piešťanským kúpeľom by som spresnil, že ju sprivatizovala zamestnanecká spoločnosť, v ktorej mala Vadium Group, 49% podiel. Takže som nebol sám sebe pánom, ale bol som spoločnosti 2000 akcionárov. Tak ako pán Leško nie je sám sebe pánom doma. A ešte jedna poznámka k pánovi Leškovi. Devín banka a ani ja osobne som nikdy nemal väzby na pána Lexu. Je to rovnaká pravda ako, že pán Leško riadi CIA. Netvrdím opak. Viac na facebookovej stránke

Ing KM https://www.facebook.com/ing.km.71/posts/174022000005220

O organizovanej zločineckej skupine o ktorej som písal naposledy, viac nabudúce. Budem už uvádzať aj celé mená (Edita V. Jana K.M. Patrik I.). Preto sa tlak na mňa stupňuje a som zvedavý čo urobí polícia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kočner posielal z väzenia lístočky, zaistila ich NAKA

Súd bude rozhodovať o návrhu na sprísnenie väzby pre Kočnera.

Píše Ivan Mikloš

Priznám sa, mám veľké obavy (píše Ivan Mikloš)

Bojím sa toho istého, čoho Steven Pinker.


Už ste čítali?