Ďalším koncepčným krokom SLKP, a.s. za čias VADIUM Group a.s. bola plánovaná výstavba nového hotela v blízkosti Spoločenského centra s cca 200 lôžkami, pričom sa počítalo aj s rozšírením kapacity Balneoterapie II. Uvažovalo sa s postupnou rekonštrukciou depandansov v mestskej časti SLKP na vyšší štandard pre menej solventných, najmä východných (DDR)nemeckých klientov.
Nie menej dôležitou skutočnosťou bol fakt, že hotel Thermia Palace nebol ani zďaleka zrekonštruovaný tak, ako bolo pôvodne plánované a projektované. Thermii aj po rekonštrukcii chýbali najmä garáže, moderný hotelový bazén, nočný bar, moderná kuchynská technológia (do zrekonštruovaných priestorov kuchyne inštalovali späť starú kuchynskú technológiu, ktorá sa zakúpila ešte za našich čias 1996). Nedostatky vyplývajúce z použitia lacných materiálov a lacnej pracovnej sily pri rekonštrukcii sa začali objavovať už v začiatkoch novej prevádzky. Nehovoriac o tom, že dispozičným riešením a interiérovým vybavením bola totálne znehodnotená vstupná hala a kaviareň (recepčný pult bol inštalovaný v mieste bývalého hlavného vstupu do kaviarne, kde zápultie tvorili pôvodné dvere do kaviarne, čo možno bolo vhodné riešenie pre hotel, ale nie pre liečebný dom). Že vraj, žiaľ, nemali SLKP kde uplatniť reklamáciu vád a nedorobkov, ako boli padajúce lustre a štukatúra, vytrhávajúce sa zásuvky na internet, či zle pracujúca klimatizácia ...
V súvislosti s investičnou výstavbou boli SLKP, a.s. v súdnom spore s viacerými architektmi z titulu nedodržania ich autorských práv.
Údržba a oprava budov, strojov a zariadení sa v minulosti realizovala 3 spôsobmi :
objektovými údržbármi – tzv. preventistami, ktorí detailne poznali svoj objekt a v pracovnej dobe prioritne odstraňovali bežné poruchy a robili preventívne prehliadky a práce na zverených zariadeniach,
vlastnou údržbou z Technických prevádzok,
dodávateľsky sa vykonávali len špeciálne servisné práce – jednalo sa najmä o vysoko špecializované servisné zásahy na technických, zdravotníckych a balneoterapeutických zariadeniach.
Potom nastala taká situácia, že objektových údržbárov – tzv. preventistov zredukovali na minimum, na základe čoho dochádzalo častejšie k poruchám a tým pádom i k zvýšeniu prevádzkových nákladov v jednotlivých hospodárskych strediskách. Objektoví údržbári už neboli preventistami, ale opravármi, ktorí nestíhali odstraňovať ani len drobné závady a poruchy. Druhá vec bola, že sa redukoval stav pracovníkov na Technických prevádzkach.
Práčovňu už mala v prenájme od 01.05.2008 dcérska firma rakúskej spoločnosti. Práčovňa bola dôležitá pre podstatne nižšie náklady (až o 25% na kilogram bielizne – údaj z roku 1999), ako keby to kúpele robili v inej cudzej práčovni. Opäť sa natískala otázka, prečo ak je to výhodné pre cudzie firmy, nie je to výhodné pre kúpele? My sme prali okolo 11 ton bielizne denne, čo predstavovalo každý deň peknú finančnú čiastku. Potom sa údajne pralo okolo 8 ton. Mohol by pán" Pilz" uviesť, koľko platil za kilo? Potom sa práčovňa rekonštruovala a bielizeň miesto toho, aby sa vozila napr. do Trnavy, sa vozila do Maďarska. Na druhej strane práčovňa v Smrdákoch nebola nikdy dostatočne vyťažená, tak prečo neprenajali radšej túto?
Čistenie niektorých objektov už dávnejšie zabezpečuje zahraničná nadnárodná spoločnosť, pôvodom rakúska. Fungovalo to tak aj v zdravotníckej časti kúpeľov. Určite to nebolo lacnejšie, ako upratovať vlastnými zamestnancami a bolo to aj menej operatívne. Nechápem, prečo to nerobili kúpele samé. Kúpele obnovili automobilový park a práve v dobe, keď mali pretrvávajúce zlé hospodárske výsledky, a teda i nedostatok peňazí. V marci 2008 sa nakúpilo 15 osobných vozidiel formou operatívneho leasingu (z ekonomického hľadiska najdrahší variant) v celkovej hodnote 8,7 mil. SKK. Mesačná platba leasingovej spoločnosti predstavovala 158.000.-SKK, lebo sa predalo 13 áut za celkovú hodnotu 1.620.000.-SKK, t.j. priemerná cena auta, označeného ako staré a nefunkčné bola 124.615.-SKK. Ak je pravda, že aj pán Pilz si kúpil jedno takéto auto, tak je veľká škoda, že tento predaj nebol formou inzerátov pre občanov Piešťan, možno by ste dosiahli lepšiu cenu. Za obdobia VADIUM Group a.s. sme mali podstatne vyššiu lôžkovú kapacitu a vozidiel bolo 7 až 8. Je otázne, či o tomto nehospodárnom kroku vedia akcionári, či už majoritní alebo minoritní.
Odovzdanie vnútropodnikových činností (aktivít), ktoré nesúvisia s hlavnou činnosťou spoločnosti na nejaký externý subjekt je celosvetový trend. Pri outsourcingu ide o využívanie cudzích zdrojov na dosahovanie vlastných cieľov spoločnosti. Využíva sa najmä v oblasti informačných technológií a pri náročnejších pracovných činnostiach, za účelom skvalitnenia služieb špecialistami pri nižších nákladoch. Či tomu bolo tak i v SLKP,a.s. by malo zaujímať hlavne akcionárov. Overené pracovné postupy a služby sa vraj v niektorých prevádzkach prispôsobujú outsourcingovým spoločnostiam a nie naopak.
Toto všetko boli skutočnosti, o ktorých sa dá polemizovať, ale prax z minulosti, do roku 1999 sa ukázala ako správna, pretože mala koncepciu, ktorá priniesla ďaleko lepšie hospodárske výsledky.
O všetkých uvedených skutočnostiach sa dá viesť diskusia, ale podstatný je fakt, že s následným stavom v SLKP nebol, až na pár jednotlivcov, spokojný nikto. Neboli spokojní klienti, obchodní partneri, mesto Piešťany ako minoritný akcionár SLKP, majoritný akcionár CP Holding Ltd. a o nespokojnosti zamestnancov snáď nebolo treba ani hovoriť .
My sme, ako som už uviedol, chceli rekonštruovať Slovan a postaviť oproti Balnea Grandu, za Spoločenským centrom nový cca 200 lôžkový hotel, ktorý mal slúžiť pre účastníkov kongresov, návštevníkov golfového ihriska a klasické hotelové ubytovanie, aby sme si neobsadzovali príliš cenné izby určené pre pacientov. Mali sme také množstvo klientov - pacientov na dlhodobé liečebné pobyty, že sme všetkých ani nemohli akceptovať, napriek tomu, že sme v roku 1999 mali o 500 lôžok viac. Ak by nebol zmarený zápis v katastri, týkajúci sa hotela Slovan a nedošlo by k „dobrovoľnému“ vráteniu akcií SLKP, a.s. Fondu národného majetku, do roku 2003 by sa oproti dnešku zvýšila lôžková kapacita o 900 lôžok. Týmito krokmi by kúpele už v roku 2003 zamestnávali do 3000 zamestnancov a nie ako teraz cca 1400 ( k 31.12.2007 mali kúpele 1379 zamestnancov). Vďaka úspešnému podnikaniu a dobrým hospodárskym výsledkom sme v Piešťanoch podporovali tenis, plávanie, vodné pólo, nohejbal, futbal... Prispeli sme značnou sumou na výstavbu kostola, kúpili sme prístroje pre piešťanskú nemocnicu. Z vlastných zdrojov sme financovali kúpalisko EVA, napriek tomu, že ročne produkovalo 6-8 miliónov straty, ktoré slúžilo nielen pre depandansy kúpeľov, ale hlavne občanom mesta. Občania mesta a dôchodcovia zvlášť mali regionálne zľavy na niektoré procedúry. Dôchodcom, bývalým zamestnancom sme vyplatili jednorazovú odmenu. Akcionári - zamestnanci mali aj vyplatené dividendy!!!!!!
Na valnej hromade dňa 4.6.2008 pán Pilz predložil na schválenie výročnú správu o obchodnej činnosti za rok 2007, ktorá bola schválená. Súčasťou tejto výročnej správy bolo predbežné vyhlásenie riadiaceho orgánu spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s. k 31.3.2008, z ktorého citujem: „Materská spoločnosť bude fakturovať spoločnosti za rok 2008 poplatok – tzv. management fee vo výške 30 000 tisíc SKK. Z uvedeného dôvodu spoločnosť vytvára mesačne rezervu vo výške 2 500 tisíc SKK.“. Keďže nie som "dobrý" ekonóm, tomuto som vonkoncom nerozumel:
1. Čo je materská spoločnosť? Takýto pojem slovenský obchodné právo nepozná.
2. Kto je materská spoločnosť kúpeľov?
3. Sú materskou spoločnosťou myslení akcionári? Ktorí?
Zo zvyklostí obchodnej praxe sa používa pojem materská spoločnosť výlučne pri 100% dcérskej spoločnosti, tzn., keďže kúpele majú 6 akcionárov, ktorí sú navzájom právne nezávislí, toto tvrdenie nemôže byť v súlade so zákonom!!!!!!. Ktorého zo šiestich akcionárov tým mal pán Pilz na mysli (asi nie obec Smrdáky s 1 akciou v hodnote 1.000.-SKK alebo CP Holding Ltd.). Alebo sa votrela do jeho materiálu chybička a myslel „materskou“ spoločnosťou SLKP a.s. a dcérou Prírodné liečebné kúpele Smrdáky?
4. Zaujímalo by ma, ako to bolo zdôvodnené štátnym orgánom, nemyslím tým prokuratúru, ale napr. daňový úrad.
5. Radšej sa ani nepýtam, za čo malo byť týchto 30 miliónov ročne!!!!!!!
Či za získanie novej klientely, z dôvodu znižovania počtu lôžkodní, vyťaženosť kúpeľov, alebo za sprostredkovanie úverov. Či platenie za ochrannú známku. Či to bola provízia za prípadné nájdenie kupca na Slovan alebo kúpele Smrdáky alebo za poradenstvo manažmentu, ktorý aj tak desaťročia prosperoval.